Prechod na navigáciu Hlavné menu

Niečo o prevencii

Prevencia.jpg

Prevenciu definovali viacerí odborníci

ako niečo iné

a tým sa aj podrobnejšie zaoberali ako napríklad:

 

Roháč (1995)  - prevencia v súvislosti so zdravotnými problémami

Levická (2001)- predchádzanie antisociálneho správania, deliktom

Schiling (1999)- prevencia vo všetkých vývinových štádiách, u detí (záškoláctvo), u seniorov (voľno časové aktivity).

Matula (1995)  - sociálna prevencia ako prevencia sociálno-patologických javov.

Strieženec (1996) – sociálna prevencia ako špecializovaná odborná činnosť, ktorú vykonávajú  odborníci, resp. profesionáli, založená na vedecký uplatňovaných opatreniach, ktoré smerujú k posilňovaniu komplexnej sociálnej vyváženosti a je ju nutné uskutočňovať vo všetkých etapách  života človeka.

Ciele sociálnej prevencie: 

 a/ predchádzať stavom sociálnej a hmotnej núdze a nepriaznivým  sociálnym udalostiam,

 b/ eliminovať a zabraňovať vznik a šírenie sociálno-patologických javov,

 c/ poskytovať účinnú pomoc pri výskyte porúch psychického, fyzického, sociálneho vývinu

 d/ zabraňovať zhoršovaniu, recidívam, odstraňovať dôsledky sociálno-patologického vývinu

 e/ poradenské, nápravné, výchovné, resocializačné pôsobenie na soc. skupiny  a jednotlivcov.

 

ÚROVNE PREVENCIE:

   Univerzálna (zameraná na celú populáciu),

   Selektívna  (na podskupiny s vysokým rizikom)

   Indikovaná (na jednotlivcov, ktorí prejavujú špeciálne symptómy napr. soc-patolog. javov).

Tieto tri úrovne zodpovedajú zaužívanému členeniu v zmysle: primárnej, sekundárnej, terciárnej prevencie

1. primárna – preventívne pôsobenie na cieľovú skupinu, kde sa ešte problémy neobjavili, široká cieľová skupina  /celá populácia/. Príklady: prevencia proti AIDS, drogám, fajčeniu. Vykonáva sa cez médiá, besedy, letáčiky, prednášky. Môžu ju vykonávať aj ľudia bez odborných sociálnych vedomostí, nemusia byť sociálny pracovníci. Je to napríklad práca na školách.

2. sekundárna – predstavuje skreening a včasnú intervenciu, zameriava sa na identifikovanie problémov jednotlivcov alebo skupín pôsobenie na cieľovú skupinu, kde sú vysoké predpoklady vzniku sociálno-patologických javov, zameriava sa na zmenu životného štýlu. Príklad: mladí ľudia- internát, alkohol, marihuana – tu je veľké riziko vzniku sociálno-patologických javov, takisto pri ľuďoch odkázaných na dávky v hmotnej núdzi.

- vyžaduje si určité postupy, odborné metódy.

3. terciárna – pracuje s klientmi, u ktorých sa problémy už prejavili. Používajú sa premyslené postupy s cieľom, aby sa zamedzilo prehlbovaniu problému, opakovaniu problému atď.

Základné funkcie (súčasti) prevencie:

  • vedomé, cielené plánovanie, projektovanie v rámci preventívnych aktivít, ich ocenenie
  • príprava a vzdelávanie nositeľov prevencie prostredníctvom špecializovaných programov
  • podpora, pomoc a poradenstvo pre inštitúcie, ktoré sa podieľajú na realizácii preventívnych aktivít.
  • definovanie priorít, identifikovanie základných okruhov problémov,
  • dokumentovanie aktivít v oblasti prevencie, prehľad o ich realizácii na miestnej, regionálnej aj národnej úrovni,
  • starostlivosť o odborný rast a vzdelávanie nositeľov preventívnych aktivít – realizátorov.

 

ZÁKLADNÉ OBLASTI SOCIÁLNEJ PREVENCIE

  • sociálno-patologické javy (delikvencia, kriminalita...)
  • sociálno-právna ochrana namiesto rodinnej starostlivosti
  • sociálno-ekonomické problémy /nezamestnanosť, bezdomovectvo, chudoba/

 


 
Využili ste niekedy linku tiesňového volania MsP Prešov 159 ?
 
 
55

 
 
 
10

 

dnes je: 12.12.2017

meniny má: Otília

podrobný kalendár

ÚvodÚvodná stránka